Antibiotiká – za a proti

Prestali sme však vnímať skutočné liečebné možnosti antibiotík a predovšetkým množstvo vedľajších nežiaducich účinkov, ktoré majú. 

Toto všetko, bohužiaľ, vzniklo aj s prispením samotných lekárov, ktorí antibiotiká predpisujú bez podrobnejšieho vyšetrenia a bez zistenia pôvodcu choroby.
Antibiotiká nemožno vnímať ako všeliek, ktorý do druhého dňa zbaví chorého všetkých jeho ťažkostí. Často sa zabúda na fakt, že väčšina bolestí v krku a katarov horných dýchacích ciest má vírusový pôvod a antibiotikum tu nie je liekom prvej voľby.

Penicilín

Laik často chápe antibiotikum ako základný liek proti každej bolesti v krku a dáva ho na úroveň symptomatických liekov, ako je paracetamol (Paralen) alebo ibuprofén (Brufen, Ibalgin). Preč sú časy, keď lekár použil antibiotikum až vtedy, keď zlyhali všetky ostatné liečebné prostriedky.
Kedysi bol jediným antibiotikom penicilín a v minulosti dokázal skutočné zázraky. Medzitým sa spektrum antibiotík značne rozšírilo, hoci pencilín a látky z neho odvodené stále zostali základným medikamentom pri liečbe celého radu chorôb.

Odolné baktérie

S rozvojom antibiotickej éry v medicíne vznikol aj jej najväčší problém, a to vznik rezistencie baktérií proti často používaným antibiotikám. Baktérie si jednoducho proti niektorým z nich vytvorili ochranu, takže antibiotiká sa stali neúčinnými. I napriek hľadaniu nových druhov liekov zostáva vo vyspelých krajinách jedným z najväčších problémov strata citlivosti na baktérie. Preto je také dôležité podávať antibiotiká skutočne len v odôvodnených prípadoch, ak sa dá, na základe mikrobiologického rozboru steru z postihnutého tkaniva alebo zo vzorky krvi či mozgovomiechového moku. O bežnom vyšetrení krvi či moču nehovoriac.

Nežiaduce účinky

Ďalším problémom pri užívaní antibiotík sú ich nežiaduce účinky. Tie môžu byť značné a pri neuváženom podaní môže nežiaduci účinok prevážiť nad účinkom priaznivým, liečebným.
Spektrum nežiaducich účinkov je široké: od tráviacich problémov a kožných vyrážok až po šokový stav. Nemožno nespomenúť ani fakt, že užívanie antibiotík spôsobuje prechodné zníženie prirodzenej obranyschopnosti organizmu. Ich nasadenie krátko po začiatku choroby vedie k rýchlemu zlikvidovaniu baktérie, ktorá spôsobila infekciu. Organizmus ani nestačí naplno rozvinúť a precvičiť všetky svoje možnosti boja s infekciou a jeho imunitný systém nemá možnosť naučiť sa s baktériami bojovať. Samozrejme, sú aj závažné ochorenia, kde je včasné podanie antibiotika nutné, lebo inak by si s baktériou telo nedokázalo poradiť.

Vlastná imunita

Pri väčšine bežných chorôb je však zapojenie sily vlastnej imunity veľmi žiaduce. Choroba, s ktorou sa dieťa vyrovná samo, posilní jeho organizmus. Antibiotikum navyše okrem účinného zlikvidovania pôvodcu choroby zničí i miliardy iných baktérií, nachádzajúcich sa v našom organizme, ktoré sú potrebné na správne fungovanie mnohých systémov v ľudskom tele.
Najviac sa to týka črevnej mikrofóry, ktorá je potom vždy zasiahnutá a narušená, čo sa prejaví v prvom rade častými tráviacimi problémami. V neposlednom rade môžu niektoré antibiotiká pôsobiť priam až toxicky, napríklad na pečeňové tkanivo.
Antibiotiká sú účinný a silný liek. Musia však byť predpísané po starostlivom uvážení odborníkom.

Na Babywebe tiež nájdete:

Homeopatia alebo antibiotiká?
Očkovanie – za a proti
Dojča a antibiotiká