Andrea 18. týždeň po pôrode: Mrkva na hlave
Deň po dovŕšení štyroch mesiacov sa Lucinka začala pretáčať z chrbátika na bruško. Tie prvé pokusy boli veľmi vtipné. Snažila sa všemožne si pomôcť, aby sa jej to podarilo. Najskôr sa ťahala za nohavicu, neskôr si chytila jednou rúčkou rukáv na druhej rúčke a ťahala sa za ten. 😀 Podarilo sa mi to natočiť, tak sa s vami o tento zážitok podelím. Video nájdete v článku. : -)
Zdroj: archiv redakceKeďže Lucinka ukončila štvrtý mesiac a doteraz som sa všade dočítala, že nedojčené deti sa od tohto dňa začínajú prikrmovať zeleninkou alebo kašičkou, smelo som sa na to dala. Uvarila som mrkvičku – tou asi začína väčšina mamičiek. Bola som veľmi zvedavá, ako sa bude Lucka tváriť, keď ju prvýkrát ochutná. No, nadšená nebola, 😀 ale nebolo to ani najhoršie. Ibaže pre mňa bolo najväčším prekvapením, že ona jednoducho nevie papať z lyžičky. Dosiaľ som sa s tým nestretla, pretože Tomáško s tým vôbec problém nemal. Neviem, či preto, že som ho začala prikrmovať až od šiestich mesiacov, alebo to jednoducho Lucinke naozaj nejde. Čokoľvek jej dám do úst, všetko vypľuje, dám jej a znova a znova to vypľuje. Pritom viem, že to nerobí preto, že by jej to nechutilo, len to jednoducho nevie v tej pusinke spracovať a prehltnúť. Vždy som sa čudovala, ako to iné mamičky robia, že ich deti po najedení vyzerajú ako prasiatka, ufúľané od ucha k uchu, pretože Tomáško mal špinavé nanajvýš kútiky úst. Teraz som to konečne pochopila. Lucinka je nielenže špinavá od ucha k uchu, ale aj vlasy, nohavice, stolička, koberec a aj mne sa už ušlo. 😀 No hrôza! 😀 Ale pomaličky sa to zlepšuje, tak verím, že za nejaký mesiac už bude vedieť papať pekne.
Sľúbené video:
V stredu sme boli na očkovaní. Konečne nám v tom nič nebránilo. Prišla som do čakárne a bolo tam len jedno rómske dievča. Už z diaľky som počula, ako kašle. Dúfala som, že v čakárni dlho čakať nebudeme, no mýlila som sa. Po hodinovom čakaní, keď som sa už nervózne prechádzala po chodbe a krv vo mne doslova vrela, sa otvorili dvere a dostali sme sa na rad. Doktorka len letmo nazrela Lucke do úst a skonštatovala, že môže byť zaočkovaná. Kým sestrička chystala injekcie, pýtala som sa doktorky na príkrmy, nech mi poradí, čo a ako. Tá na mňa okamžite vyrukovala s teóriou, že príkrmy sa zavádzajú až od šiesteho mesiaca, bez ohľadu na to, či je dieťa dojčené, alebo nie. Vraj jej nemám dávať žiadnu zeleninku, lebo jej zbytočne zaťažujem žalúdok. Tak som jej povedala, že Lucke mlieko jednoducho nestačí, pýta si ho čoraz častejšie a častejšie a vypije ho oveľa viac, ako je podľa tabuliek dovolené. Na každom mlieku je totiž uvedené, koľko ho môže dieťa denne vypiť. Štvormesačné dieťa by malo vypiť presne jeden liter denne, no Lucinka ho vypije liter a pol! Na to mi doktorka povedala, že toľko jej nesmiem dávať. Na moju protiotázku, čo s ňou mám robiť, keď je hladná, iba odvrkla, že to máme vydržať… No to určite!!!
Na Babywebe tiež nájdete:
Vidno, že asi dlho nebola v spoločnosti hladného dieťaťa, ktoré spustí neutíšiteľný plač. Takže pokračujem v podávaní zeleninky na obed, aby sa aspoň na chvíľu viac zasýtila. Mrkvičku však podávať nemôžem, pretože Lucinku z nej veľmi zapeká. Skúsila som tekvicu a zemiačik a zatiaľ to znáša dobre. Očkovanie tiež prebehlo bez nejakých komplikácií. Lucinka plakala len počas očkovania a hneď potom zaspala v kočíku. Po príchode domov som jej dala čapík proti teplote, obklad na miesto vpichu a neskôr sme už nemali žiadne nežiaduce reakcie. O mesiac nás čaká preočkovanie, tak verím, že to zvládneme rovnako dobre. : -)
