Andrea 15. týždeň po pôrode: Horúčkový týždeň

V stredu som mala ísť s Lucinkou na očkovanie a musela som so sebou zobrať aj Tomáška. Najskôr pani doktorka vyšetrila jeho, nasadila mu antibiotiká a očkovanie preložila na ďalší týždeň. Ešte v ten večer som sa začala ja cítiť zle a na druhý deň aj Paľo. Dúfala som, že Lucinku to obíde. Žiaľ, nestalo sa tak. Túto noc som počula, ako v noci pre soplíky ťažko dýcha a musela som jej ich odsávať. Ráno sa pridali slzavé očká, a tak som volala doktorke, či mám prísť aj s ňou, alebo čakať, ako sa to vyvinie.

Keďže sa blíži predĺžený víkend, povedala, aby sme prišli okolo desiatej. To som ešte potrebovala ísť do Mikuláša do sociálnej poisťovne po potvrdenie o príjme, pretože vybavujeme navýšenie hypotéky. Dala som teda Tomáškovi jesť, hneď potom aj Lucinke, obliekla som ich a naložila do auta. Vonku lialo ako z krhly… ako obvykle, keď som na obe deti sama a potrebujem niekam ísť. 😀

Našťastie, na sociálke nebolo veľa ľudí, a tak som rýchlo vybavila, čo som potrebovala. Prišli sme domov, vyzliekla jedno, vyzliekla a prebalila druhé, nakŕmila jedno, druhému zbalila jabĺčko a džúsik, obliekla jedno, obliekla druhé a už som frčala s kočíkom k doktorke spotená ako myš. Tam rad ako za socíka na mandarínky… Fajne… Znovu deti povyzliekať a čakať, či sa niekto nad nami zľutuje a pustí nás skôr. Chvalabohu, existujú aj dobrí ľudia. Sestrička nás po chvíli zobrala dnu. Tomáškove výsledky stále neboli, ale som si takmer istá, že má znovu pneumokoka. Lucinke pozrela hrdielko a vraj čisté. Aspoň niečo pozitívne… Dala jej kvapky, aby sa jej netvorilo toľko hlienov, a rovnaké antibiotické kvapky ako Tomáškovi.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Posilňovanie imunity detí prírodnou cestou
• Proti horúčke a chorobám detí pomôžu bylinky a zábaly
• Nádcha a zápaly dýchacích ciest u detí

Vzala som recept a utekala tretíkrát do lekárne. Tam ma už poznajú, keďže tam chodím ako na klavír (hlavne Lucinke po mliečko). Predo mnou ľudí a ľudí, Tomáško, ako inak, nezmestí sa do kože a už rozoberá tlakomer. Napomeniem ho, tak sa presunie o pár centimetrov ďalej a podarí sa mu odlomiť zo skrinky kryt na pánte. Obzerám sa okolo seba, či to niekto videl, a snažím sa to zakamuflovať. S hlbokým nádychom a výdychom mu opakujem, že nech poslušne stojí pri mne, aby niečo nevyviedol. Lenže to akoby som hrach na stenu hádzala… nestihnem sa ani otočiť, už skúša pustiť vodu z nádrže, ktorá slúži na pitie pre verejnosť. Schmatnem ho za ruku a držím pri kočíku, aby nikam neušiel. Všetci sa obzerajú a ja chytám od hanby červenú farbu. Konečne sme prišli na rad. Vyberiem lieky a mastím kadeľahšie. Cestou domov si v hlave prehrávam, čo ma ešte doma čaká. Prezlečieme sa, najeme sa a dám Tomáška spať.

Vtom mi trkne: veď my nemáme nič navarené! Úplne som na to zabudla. Cestu do Mikuláša som síce naplánovanú mala, ale nepočítala som s tým, že stratíme dve hodiny u doktorky… Otváram chladničku a snažím sa vymyslieť niečo jedlé z toho, čo tam máme. Rýchlo čistím mrkvu a zemiaky a varím aspoň provizórnu zeleninovú polievku. Po dovarení rýchlo do studenej vody, aby schladla a aby sa mohol Tomáško ešte pred spaním najesť.

Hurá, konečne zaspal a ja sa môžem venovať aspoň chvíľku Lucinke. Tá je z tej choroby dosť uplakaná a umrnčaná. Po chvíli zaspáva aj ona a ja si konečne môžem na chvíľu sadnúť a vypiť teplý čaj. Očami sa snažím posunúť hodiny, aby konečne prišiel domov Paľo a pomohol mi. Keby som ešte nemala deti, určite by som polovicu dňa preležala v posteli a potila sa, aby ma choroba čím skôr prešla. Teraz však, bohužiaľ, nemám čas byť chorá. Fungovať musím, či mi je dobre, alebo nie. Ani Paľo nemôže ostať doma a ani rodičia a svokrovci nemôžu. Aspoňže sa začína víkend….
Andrea