Alergie – dá sa im predísť?

Viac ako 20 % svetovej populácie trpí niektorým z alergických ochorení (alergickou nádchou, zápalom spojiviek, prieduškovou astmou, atopickým ekzémom, anafylaktickým šokom, alergickým výsypom, prejavmi liekovej, potravinovej alergie a alergiou na hmyz). Priedušková astma, ktorá sa na svete vyskytuje u 300 miliónov osôb, je najčastejším chronickým ochorením detského veku a aj najčastejším chronickým ochorením v tehotenstve.

Dedičnú vlohu, teda dispozíciu na alergiu, má až 40 % osôb. Nie všetky tieto osoby ochorejú alergickými chorobami. Zvýšený výskyt týchto ochorení je teda výsledkom súhry dedičnej vlohy (genetickej dispozície) až v 70 – 80 % a vplyvu vonkajšieho prostredia, v ktorom žijeme.

Počas krátkej etapy, v ktorej došlo k obrovskému nárastu alergických chorôb a astmy („epidémia 20. storočia“), sa nemohli tak zásadne zmeniť genetické faktory. Preto boli sledované vonkajšie vplyvy (negenetické), ktoré v rozvoji senzibilizácie, tj. vzniku alergickej precitlivenosti, hrajú hlavnú úlohu.

Mnoho zmien

Za posledné desaťročie došlo k zmenám v našom životnom štýle. Trávime viac času „vnútri“ – budov, áut, naša strava obsahuje vyšší podiel rastlinných olejov, kde nie je správny pomer nenasýtených mastných kyselín, tj. klesajú omega-3 nenasýtené mastné kyseliny.

V spoločnosti viac osôb fajčí, najmä mladé matky, stúpa obezita (10 – 15 % osôb v Európe), je vyššia spotreba hormonálnej antikoncepcie, stúpa počet pôrodov vedených sekciou, stúpa hygiena, spotreba antibiotík, stres a počet atopických párov, ktoré spolu čakajú rizikové deti.

Dedičnosť

Vysoké riziko vzniku alergie a astmy je u dieťaťa, ktoré má aspoň jedného príbuzného I. stupňa, tj. (súrodenca alebo rodiča), s doloženým alergickým ochorením. U takéhoto dieťaťa je riziko vzniku alergických ochorení asi 30 – 40 %. Ak majú obaja rodičia alergické ochorenie, potom toto riziko u detí stúpa až k 60 – 70 %. Dieťa, ktoré nemá v rodine nikoho alergického, je pravdepodobnosť výskytu alergie 5 – 10 %.

Prevencia

Cieľom medicíny je chorobám predchádzať. Prevenciu chorôb delíme na primárnu prevenciu, kedy opatrenia majú zabrániť vzniku alergickej precitlivenosti = senzibilizácie. Týka sa teda zdravých osôb. Keďže k primárnej senzibilizácii dochádza veľmi skoro (už pred narodením a v prvých mesiacoch a rokoch života), odporúčané opatrenia smerujú do tohto obdobia.

Sekundárna prevencia sa týka osôb senzibilizovaných s cieľom zabrániť rozvoju alergického ochorenia. Najčastejšie ide o zabránenie vzniku astmy u osôb, ktoré už trpia atopickým ekzémom alebo alergickou nádchou. Terciárna prevencia má zabrániť zhoršovaniu už vzniknutého alergického ochorenia. Napríklad u pacienta alergického na roztoče sa odstránením roztočov zníži alergický zápal v nose a prieduškách, a tým sa zníži zápal alergickej nádchy a astmy.

Nevyhnutným predpokladom vzniku alergie je kontakt s alergénom v životnom prostredí, a to najčastejšie vdychovaním a požitím. Preto sú preventívne opatrenia zamerané týmto smerom.

Odporúčanie

Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová alergiologická organizácia vydali v roku 2004 dokument, v ktorom zhrnuli všetky odporúčania prevencie alergie na základe takzvanej medicíny založenej na dôkazoch. Sila odporúčania je označená písmenami A – D.

Písmenom A sú označené odporúčania najlepšie doložené štúdiami. Opatrenie, ktoré je označené písmenom D, vychádza len z úvahy expertov, teda nemá takú silu ako opatrenia podložené dobre prevedenými štúdiami.

V tomto článku sa budem venovať iba primárnej prevencií alergií – tj. zabráneniu vzniku alergickej precitlivenosti (senzibilizácii).

Pre všetky deti (tj. bez rizika vzniku alergických ochorení) platí: výlučné dojčenie do 6. mesiaca veku, ak nie je možné dojčiť, potom výživa a prípravky z kravského mlieka (B).

U tehotnej a dojčiacej matky sa neodporúča žiadna diéta (A). Pevnú stravu je vhodné podávať až po 6. mesiaci veku dieťaťa (B). Odstrániť expozíciu k tabaku v tehotenstve, ale aj v prvých rokoch života. Týka sa to i pasívneho fajčenia (B).

Pre vysoko rizikové deti na vznik alergických ochorení sa takisto odporúča výlučné dojčenie do 6. mesiaca veku, ak to nie je možné, potom výživa hypoalergénnym mliekom (A). Po 6. mesiaci veku je výživa rovnaká ako pre deti bez rizika (A). Počas tehotenstva a dojčenia sa matkám neodporúča žiadna diéta (A). Pevnú stravu zavádzať po 6. mesiaci veku (B).

Dojčenie stopercentne vzniku alergií nezabráni (genetické faktory – pozri vyššie), ale je to najprirodzenejší a najzdravší spôsob výživy (kontakt s matkou, obsah protilátok a iných podporovateľov imunitného systému, ktorí bránia infekčným ochoreniam).

Odporúčajú sa tieto úpravy vonkajšieho prostredia:

  • Odstrániť expozíciu k tabakovému dymu (B), pretože sa preukázalo, že u detí, zvlášť dievčat matiek fajčiarok, sa častejšie vyskytujú pískavé bronchitídy. Redukovať expozíciu k vdychovaným alergénom (roztoče domáceho prachu, vzdušné plesne, alergény zvierat) (B). Odstrániť vlhkosť v byte (C) a zvýšiť hygienu domáceho prostredia (C).
  • Ukázalo sa, že deti, ktoré sa narodia na jeseň, bývajú častejšie alergické na roztoče domáceho prachu a prejaví sa u nich častejšie astma. Teda v prvých mesiacoch života je vnímavosť k faktorom vonkajšieho prostredia zvýšená.
  • Podávanie probiotík v čase tehotenstva a prvých rokoch života vzniku alergických ochorení a astmy nezabráni. Štúdie z roku 2007 hodnotili sledovanú skupiny detí, ktoré v prvých šiestich mesiacoch života užívali probiotiká. Nepreukázali, že sa riziko vzniku atopickej dermatitídy znížilo, a, naopak, demonštrovali zvýšené riziko senzibilizácie na alergény u vysoko rizikových detí.
  • Veľmi dôležité je aj znížiť stres v čase tehotenstva a prvých rokoch života dieťaťa, obmedziť kontakt s infektmi, mať dostatok pohybu a jesť vyváženú stravu.
12.5.2009 12:11| autor: Bronislava Novotná

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist